Priznávam sa, v niektorých veciach som divný. Niečo si veľa beriem k srdcu, nad niečim dlho rozmýšľam… niekedy o nesmrteľnosti chrústa a inokedy o tom, prečo sú ľudia niekedy tak podivné tvory. Stalo sa mi dnes… prišiel za mnou nejaký chlapík, pre mňa neznámy. Viem o ňom len to, že jeho mama sa pozná s mojim otcom. Priniesol počítač, aby sa opravil. Vraj je všetko vybavené po telefóne. Ale tak moja nepokojná duša sa spýtala toho človeka čo sa stalo…
15. 2. 2009 20:05 (aktualizováno)