Hlavní navigace
Root.cz  »  Blogy  »  Stanislav Hoferek: K životu potrebujem kyslík, vod  »  Distribúcií je milión - je to dobre, alebo zle?

Distribúcií je milión - je to dobre, alebo zle?

3. 3. 2009 17:39 (aktualizováno) Stanislav Hoferek

Pravdepodobne ste už v niektorej diskusií narazili na otázky a odpovede ohľadne počtu distribúcií, ich zmyslu, prínosu a tak podobne. Trochu sa na to pozriem teoreticky. Je to téma veľmi zaujímavá, častá a názory ľudí sú často odlišné, priam protikladné.

Najčastejšie otázky, ktoré som si ja osobne všimol, sú nasledovné:

– koľko tých distribúcií vlastne je?

– ktorú si vybrať?

– prečo vznikajú stále novšie a novšie?

– prečo tí, čo vytvárajú niečo nové, nespolupracujú na tvorbe starších, známejších distribúcií?

– prečo nie sú všetko len prídavné metabalíky?

– nebolo by lepšie, keby ich bolo napríklad 20?

Odpovede na tieto otázky teraz skúsim poskytnúť. Dúfam, že so mnou budete súhlasiť. Je to však naozaj asi len dúfanie. A keďže je to blog a diskusia je vítaná, môže sa to zaujímavo rozobrať.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Koľko tých distribúcií vlastne je?

Na túto otázku je veľmi jednoduchá odpoveď, Distribúcií je toľko, koľko je ich zapísaných na Distrowatch. A k tomu tiež niektoré navyše, ktoré sa nedali zapísať. Niektoré práve vznikajú, iné zanikajú. Celkovo sa však ich počet zväčšuje.

Server Distrowatch má momentálne (3.3.2009) 320 distribúcií. Môžete si ich prezrieť na tejto adrese: http://distrowatch.com/stat­s.php?section=popularity

Taktiež vo waiting liste, teda v zozname distribúcií ktoré budú pridané, ak prežijú 3 mesiace, sa nachádza 170 ďalších distribúcií. Niekoľko nie je vôbec nikde zapísaných, a tak nemôžem dobre povedať, koľko je ich dohromady. Môj odhad je však okolo 400 distribúcií.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Ktorú distribúciu si teda vybrať?

Výber distribúcie nie je problém. Veľa informácií vyvoláva potrebu vyberania, katalogovania, triedenia. Na to slúži napríklad server Distrowatch či mnohé ďalšie projekty. Taktiež vznikli rôzne testy, jeden prináša Zegenie pod názvom distribution chooser. Internetové stránky, ako Root.cz, Linuxos.sk a ďalšie majú prehľad najznámejších distribúcií, ktoré existujú už nejaký čas a sú populárne, majú určitý podiel používateľov Linuxu.

Medzi populárne distribúcie patrí Ubuntu, OpenSUSE, Fedora, Debian, Mandriva a niekoľko ďalších. Ak hľadáte distribúciu na domáce použitie, môžete ich vyskúšať 200 – no najlepšie je začať s niektorou z tých najpopulárnejších.

To však neznamená, že nemajú šancu ostatné projekty. Osobne by som sa vrhol ako začiatočník do Ubuntu, čím by som získal určitý prehľad. A čo potom? To už záleží na viac faktoroch. Niekto by od Ubuntu „zutekal“ späť k Windows, niekto by na Ubuntu ostal, niekto by skúsil upravované verzie, ako je Mint alebo Greenie, niekto by zas skočil od user friendly distribúcie ku Archu, Slackware alebo Gentoo.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Prečo vznikajú nové a stále novšie?

Vznik noviniek má jednoduchú príčinu – upravovanie je možné. Znamená to, že hocikto, kto má dostatok skúseností, môže vytvoriť upravené ISO obrazy, upravené repozitáre alebo čokoľvek s tým súvisiace. Je to zadarmo, licenčne viac menej v poriadku a má to svoj účel. Nové dielo totiž niekomu lepšie vyhovuje ako pôvodné.

Ak by ste dali úplnému začiatočníkovi Ubuntu a Mint, pravdepodobne by sa mu viac páčil Mint. Okamžite má kodeky, funguje flash a tak podobne. Na druhej strane sa však môže na Minte nepáčiť niečo, napríklad grafika (ktorú má Mint momentálne veľmi dobrú) alebo čokoľvek iné. Z toho vyplýva, že vplyvom všetkého možného si niekto vyberie originálne vydanie a niekto upravenú verziu, ktorá má iné vlastnosti.

Používateľ, ktorý si želá prispôsobenie pre jeho potreby, to môže urobiť cez úpravu média. Však ktorá distribúcia by mu hneď nainštalovala nejaké veľmi špecifické programy? Iba ak jeho vlastná.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Prečo tí, čo vytvárajú niečo nové, nespolupracujú na tvorbe starších, známejších distribúcií?

Niektoré úpravy, navrhované tvorcami menších, odvodených distribúcií, sa do oficiálneho vydania nikdy nedostanú. Napríklad Francúzi by chceli lepšiu podporu pre Francúzštinu priamo na médiu, Taliani tiež, Nemci tiež… ale ako to tam všetko dostať? Alebo niektoré krajiny majú možnosť používať rôzne neslobodné programy, a niektoré nie. Ideál by bolo použiť ich tam, kde je to možné. Ako ale na to? Najjednoduchšia možnosť je vytvoriť nové médium prispôsobené na určité určenie. Alebo postarať sa o prídavný repozitár.
Nové, malé distribúcie poskytujú voľne svoje „ingrediencie“, ktoré si môže ktorákoľvek veľká distribúcia prevziať. Taktiež tým, že sa zvyšuje podiel malých upravených distribúcií na úkor Windows, sa zvyšuje aj podiel oficiálnej veľkej distribúcie. Okrem toho je stály úkaz, že ľudia prechádzajú z oficiálnej verzie na neoficiálnu a späť.

Príklad: Klaus Knopper je tvorcom Knoppixu, zmesy Debianu a vlastných Live skriptov. Aj Debian, aj Knoppix si za tie roky vymenili pár noviniek. Niečo sa z Knoppixu dostalo do Debianu a niečo na opačný smer.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Prečo nie sú všetko len prídavné metabalíky?

Vzhľadom na to, že sa svet počítačov stále zjednodušuje, je použitie metabalíkov na každý počítač nelogické. Ak je metabalík súbor s rôznymi programami a najrôznejšími zmenami, ktoré sú na internete, potom je lepšie zobrať originálne médium a pridať ten metabalík priamo na to médium. takto upravené médium sa dáa následne používať rovnako ako pôvodné – no bude mať hneď všetky potrebné úpravy. Navyše sa môžu odstrániť nepotrebné súbory, ktoré sa používať nebudú.

Príklad: Základná škola môže nainštalovať na všetky počítače Edubuntu. Edubuntu sa však zmenilo, už je to len prídavné CD, ktoré treba doinštalovať do Ubuntu. Ak sa to tej škole nepáči, tak si to bežné Ubuntu upraví, pridá si tam aplikácie z Edubuntu.

Metabalíky sú však potrebné, dovolujú doinštalovať množstvo softvéru naraz. A tak sa dá prostredníctvom metabalíku zmeniť oficiálne Ubuntu na čokoľvek. Za cenu, že sa musia všetky balíky sťahovať z internetu, a že to bude zaberať následne viac miesta na pevnom disku. Ktorý má však dnes väčšinou veľmi luxusnú kapacitu. Veľkosť metabalíka je však väčšinou nižšia ako veľkosť nového média. Uvediem príklad:

Distribúcia A má 700MB, Distribúcia B má tiež 700MB. Metabalík, ktorý by priniesol všetky zmeny z B do A, má napríklad 200MB. Takže kto má A a chce B, potrebuje stiahnúť 200MB. Kto nemá nič a chce B, potrebuje stiahnúť 700MB+200MB, alebo len 700MB. Takže znovu možnosť výberu.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Nebolo by lepšie, keby ich bolo napríklad 20?

Nejaké obmedzovanie počtu je už od základu úplná hlúposť. A ak by ich aj bolo 20, nedostali by sa do toho výberu rôzne dôležité distribúcie. Z nasledovných dôvodov:

1) nie každý hľadá distribúciu na doma. Niekto hľadá záchranné LiveCD, niekto systém vhodný na server, do nejakého zariadenia (napríklad PlayStation) alebo do mobilu. Ďalej sú rôzne distribúcie na rozdeľovanie diskov, správu routerov či čokoľvek iné.

2) popri bezplatných, voľne šíriteľných riešeniach sú tiež rôzne komerčné projekty. Súčasný vývoj Linuxu by bol úplne iný, keby neexistovali komerčné spoločnosti, ako Novell či Red Hat.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Ámen…

Podľa mňa je dobre, že je veľa distribúcií. Používateľ si môže vybrať, vývojári majú dôvod sa stále zlepšovať, a vďaka jednoduchému výberu je problém stratiť sa…

Linuxových distribúcií je podľa mňa:

Zobraz výsledek

Sdílet

Přidat názor
Přidat názor
Stanislav Hoferek

Stanislav Hoferek

Menom Stanislav Hoferek, prezývkou Elven, vystupovaním blázon. Vážim si kreativitu, odvahu a ľudské práva.

Tvorím linuxovú distribúciu Greenie. Píšem knihy, kde sa mi najviac páči tvorba literárnych postáv, pomáham začiatočníkom v Linuxe, tak ako pomáhali mne. Mám rád ťahové stratégie, metalovú hudbu a ťažké scifi. Zaujímam sa o politiku, vesmír, Linux, literatúru, históriu, náboženstvá a filozofie. Obľúbená myšlienka:
„Smejte sa nám, že sme iní, my sa vám smejeme, že ste všetci rovnakí“

Nejčtenější články autora

  1. Aký vyhľadávač používate najčastejšie?

    Přečteno 97 383×

  2. Plány do budúcna...

    Přečteno 34 769×

  3. Hádaj, na koho myslím...

    Přečteno 28 357×

  4. Fedora je najrozšírenejšia, alebo nie?

    Přečteno 24 819×

  5. Iná anketa o webových aplikáciách?

    Přečteno 24 238×

Dále u nás najdete

Intolerance lepku byla po staletí záhadou. Vysvětlil ji až hladomor

„Letní sádra“ sice může do vody, na plavání a tobogány ale zapomeňte

Plavání s hlavou nad vodou vám ubližuje

Motání hlavy může být způsobeno problémy s krčními tepnami

MarketVoice

Výrobce koupelnového vybavení Laufen čeká oživení poptávky

ČT musela upravit reportáž v iVysílání

Jsou prompty pro AI chatboty autorským dílem?

Jak se daří novým televizním stanicím?

S haluxy můžete mít boty na pojišťovnu

Češi stále nejvíc milují kuřecí řízek a smažák

Průjmů z masa je letos víc než jindy, nakazit se lze i z melounů

Allegro v ČR spouští výdejní boxy, WE|DO se mění na One by Allegro

Albert testuje umělou inteligenci, ušetří čas pokladním i zákazníkům

Google už nechce rušit cookies třetích stran v Chromu

Propagační leták v Canvě zvládnete za pár minut

Zmatek u důchodové reformy, stejný termín pro dvě opatření

Výrobci nemusí udávat přesné složení parfémů

Tesco na jedné straně plasty šetří, na druhé jimi ale plýtvá

CrowdStrike: slabá představivost a problém lidského faktoru

Popálená tvář, zlomená páteř. Elektřina mrzačí i bez doteku drátů