Odpověď na názor

[1]: Casto vidim ako argument vyroky tohto cloveka, lenze netreba zabudat na to, ze je to clovek zatrpknuty, ktory bol vyhodeny z viacerych projektov, mimo ineho aj Gnome... (ak sa mylim, opravte ma). Jeho slovam velku vahu neprikladam.

Pred mesiacom som si kupil novy notebook. Bola a je na nom Windows 7 a ja som nemal vtedy cas to preinstalovat na linux. Pre mna tak nastala zaujimava situacia, pretoze po 7 rokoch s Ubuntu som sa dostal do kazdodenneho styku s Windows 7.
A trpko som zaplakal. Pripadal som si ako znasilneny.
Plno balastu, ktory nechcem a ktory ma otravoval. Po par hodinach letelo prec AVG, ktore arogantne prevzalo kontrolu nad nastavenim domovskej stranky v prehliadacoch bez toho aby som mal (zjavnu) moznost zmeny a bez toho aby som to vobec chcel. A strasne ukecany a uplakany windows, ktory neustale niekde zapipal alebo nieco chcel odkliknut, kedykolvek... Alebo doteraz nechapem vypinanie tohto OS, ktore je schopne a VELMI ochotne sa zastavit kvoli akejkolvek aplikacii, ktorej sa prave teraz vypnut nechce... Ked stlacim tlacitko Vypnut, tak to chcem vypnut a nie cakat alebo nechat niektore aplikacie bezat.

Nic z toho ma v linuxe nestretlo. A uz sa tesim az si najdem cas urobit dualboot. Windows kvoli hram.