Hlavní navigace

ArchLinux - ako som naň prešiel

14. 6. 2009 12:29 Jozef Kalus

Pôvodne som toto chcel napísať ako príspevok do diskusie pod predchádzajúcim príspevkom, ale keďže to bolo dlhšie a sú tam aj moje postrehy, rozhodol som sa to dať ako nový príspevok :)

Za pomoci „gofree“-ho sa mi podarilo ArchLinux nainštalovať, za čo mu ešte raz ĎAKUJEM. A tu je zopár mojich postrehov:
- české preklady ArchWiki nie sú už aktuálne, dosť sa líšia od anglických
- veľmi príjemne ma prekvapilo, že väčšina HW bola spojazdnená skôr automaticky ako manuálne
- ručne som musel nahodiť iba ovládač pre Synaptics Touchpad – našťastie zafungoval hneď prvý spôsob :)
- gofree mi dal zopar tipov na to ako urýchliť inštaláciu, takže to u mňa vyzeralo asi takto:
- zakomentuj toto a toto
- doplň toto a toto
- nainštaluj toto a toto
- reštartuj :)
- Alsa pri štarte hlási chybu, ale zvuk ide bez problémov, ale k tomuto sa ešte vrátim a dám s to doporiaku

Ono pravdaže, návody popísané na wiki Archu sú dobré (tie anglické), ale niekde zbytočne rozčičrávajú danú tému a človek ma sklon sa v tom stratiť, to bol môj prípad :D Takže mi prišlo veľmi vhod, že som sa mal na koho obrátiť a inštaláciou ma gofree previedol priamo, bez okolkov, t.j. nahodíme všetko čo potrebuješ a uvidíme, čo potom nebude fungovať a do doriešime potom, tento spôsob je naozaj dosť dobrý, pretože, pokiaľ ide človek sekvenčne cez návod, môže sa stať, že nainštaluje aj vec, ktorú vlastne ani nepotrebuje, toto riziko je hlavne pri ľuďoch, ktorí síce s linumom robia, ale nepoznajú jeho vnútorné fungovanie (tak ako som v tech chvíli bol aj ja :D ).

Na celej inštalácií som vlastne pochopil ako ten Linux principiálne funguje, že je nejaký HAL na rozpoznávanie HW, že sieť sa dá riadiť buď na úrovni konzoly, ale, že je aj nejaký networkmanager, ktorý dá Gnome možnosť spístupnenia siete. To kde a ako pridám démony, ako nastavím globálne LOCALE a podobne. Pri Ubuntu alebo iných distrách, toto človek vôbec nerieši, zameriava sa iba na vizáž a prkotinky, potom naozaj je systém nadutý hovadinami, ktoré v konečnom dôsledku človek ani nepotrebuje. V Archlinuxe si človek vždy kladie nejakú otázku: „Potrebuješ riadiť frekvenciu procesora? Áno, mám predsa notebook“. Odpoveď ArchWiki je: „Nainštaluj cpufreq a daj do rc.conf démona a prípadne argumenty. Ak máš gnome, nainštaluj toto a daj to do spúšťaných programov session gnome“. Jednoduché, človek vie, čo má spraviť a ako to nastaviť. Nič zbytočné tam namusí dávať, iba to čo potrebuje.

Takže musím skonštatovať, že Pedrove tvrdenie „Ten kto to myslí s Linuxom vážne, používa ArchLinux…“, je viac než pravdivé. Teraz možno namietnu viacerí (Debian, Ubuntu, Suse, Mandiva pozitive), že to ide aj bez Archu, áno aj nie.
ÁNO, pre tých, čo robia s linuxom už nejakých aspoň 5 a viac rokov a vedia kde čo je, a pravdaže nemajú problém si toho ich „mamuta“ prehnať zoštíhlovacou diétou a úpravami, tak aby to mali na svoj obraz.
NIE, pre tých, čo sa babrú s 3D efektami desktopov systémom, „Prepnem checkbox“ a ono to ide, a linux berú ako nejaký pekný desktop, ktorý funguje a neriešia nič iné, sú spokojný s tým čo majú.

Ja som si myslel, že to s Linuxom myslím „vážne“, keď som si nahodil Ubuntu. Mýlil som sa! Až teraz som pochopil o čom je Linux a čo je hlavné, začínam mu rozumieť z vnútra, nie iba zvonku. Začínam spoznávať jeho „DUŠU“, to čo je v skutočnosti, nie to, ako vyzerá. Človek musí prekročiť určitú líniu, množstvo znalostí a veľa chuti a odhodlania na to, aby sa dostal niedke inde ako je, Ale to v tomto svete je zo všetkým. Ja som sa nevzdal a išiel som do toho, počet reinštalácií bol snáď niekde okolo 6 a možno aj viac. Bojovol som s tým a už už som sa skoro vzdal, našťastie som sa na to vyspal a začalo sa dariť a rozbehnúť veci, ktoré mi dovtedy nešli. A stačila krátka pomoc, nakopnutie a zopár principiálnych bodov, ktoré ma posunuli k tomu, aby sa mi rozbehlo Gnome a potom, sa človek cíta, ako keď zdolá vrchol hory. A keď si človek na tom vrchole tak sedí a obzerá sa, tak pochopí, že to, čo zdolával je iba maličká veca to niekde v údolí, kde skoro ani nedovidí.

Mňe už len zostáva, doinštalovať potrebné programy a začať pracovať :)

Preto nakoniec by som chcel, každému, kto má chuť učiť sa a spoznať fungovanie Linuxu viac ako len z Gnome a KDE, aby si vyskúšal ArchLinux, prečítal si ich Wiki a pozrel si spôsob konfigurácie, pretože pri ArchLinuxe naozaj platí, že je to Linux s nastavovaním cez textové súbory, ale veľmo fajnové :D

PS: Spustenie OpenOffice Writer, je bleskurýchle, porovnateľné s MS Office Word 2003 na WinXP alebo WinViste :)

Sdílet