O hlúpom článku, HN a nebezpečnosti open-source

28. 4. 2011 11:24 (aktualizováno) Stanislav Hoferek

Dnešný blogový príspevok vlastne ani nie je veľmi blogový príspevok, vlastne len taký odkaz na krátke zamyslenie a prehodenie veľkých udalostí mojou podivnou logikou.

Na HN vyšiel článok haniaci open-source a Vlasimil Ott o tom napísal pár názorov. k článku sa moc nevyjadrím. Teda vlastne hej, ale dosť svojsky. Článok Vlastimila Otta sa nachádza presne tu: http://www.e-ott.info/2011/04/26/reakce-na-hloupy-clanek-v-hospodarskych-novinach-open-source-software-se-firmam-vyplaci

To, čo mňa zaujalo najviac, je tvrdenie o otvorenom kóde. Vraj sa v tom môže každý hrabať a hľadať chyby a to je zle. Ako bolo v Cimrmanovi (Blaník), „zle matičko zle!“

Ak by to bolo zle, tak… už teraz mi prestávajú fungovať všetky mozgové bunky. Neviem si to dobre predstaviť. Úplne všetko, čo robím a čomu verím je totiž založené na tom, že verím presnému opaku – hľadať chyby je dobré a nech mi povie hocijaký blbec v kravate opak, tak sa mu minimálne vysmejem.

Taký maličký príklad, mne blízky. Knižný príbeh, v ktorom sú nejaké tie postavy. Keby som mal akúsi vnútornú istotu, že napríklad rozhovor medzi nimi je bezchybný, vtipný, poučný atď, tak píšem ďalej. Výsledok je však často úplne iný. Veľa neskontrolovaného textu, využitá len časť potenciálu príbehu, pre čitateľa málo zaujímavé. Mám pokračovať? Fajn, nedokonalá gramatika, ešte nedokonalejšia štylistika, plytké postavy, ktoré sa nevyvíjajú zaujímavým smerom. Extrém na koniec – napíšem niečo sám a pokračovanie tiež. Môžem byť hrdý na to, že je to iba moje dielo, no zároveň smutní, že ho robím sám.

S pomocou tých podivných ľudí, čo sa nazývajú vzorní čitatelia, sa dej mení. Nachádzajú sa chyby a opravujú. Či už môže niekto, komu napríklad na Google Docs dám zdielanie pustí do opráv, alebo vyzvem len na farebné označovanie častí, ktoré nesedia a majú sa opraviť, ide to pekne dopredu. To, čo bolo jasné mne a nikomu inému, sa po pár dobrých návrhoch stáva jasné všetkým. Niektoré postavy sa môžu zaujímať o veci, ktoré by ma nikdy nenapadli a niekto zo známych je na to expert. Pár dobrých otázok a hotovo, lepšia postava je na svete. Menej chýb, viac zábavy a krásny pocit, že váš svet je stále váš – no prístupný je pre všetkých. Navyše vaše postavy sú detailnejšie spracované a nejaké pokračovanie s nimi sa píše o to ľahšie.

Hľadať chyby a ponúkať riešenia a minimálne sa na tie riešenia pozrieť je dôležité – tak v malých bezvýznamných knižkách, ktoré môžu mať 10 čitateľov, ako aj pre obrovské medzinárodné firmy s obratom a ziskom, ktorý sa dá len ťažko predstaviť.

K záveru, maličký rozdiel medzi hľadaním a nehľadaním chýb komunitou – v Internet Exploreri trvá aj veľa rokov (a verzii), kým sa niektorá chyba opraví, za nájdenie chyby vo Firefoxe dostal nejaký mladý človek peknú sumičku a medzinárodný rešpekt.

Čo si myslíte o tom vy? A ak by ste robili nejaký projekt, chceli by ste, aby mal niekto možnosť hľadať v ňom chyby?

Sdílet