Hlavní navigace

10 000 rokov pred Kristom... ámen...

23. 1. 2009 10:16 (aktualizováno) Stanislav Hoferek

Dostal som sa k hore uvedenému filmu. Veľkofilm slávneho režiséra. Neviem síce jeho meno, ale viem, že režíroval Deň potom a Deň nezávislosti. Kým jeho staršie diela (pomocou počítačového vírusu zničené jednotky ufónov a boj so zimou) išlo o moderný svet, tentokrát sa dej vybral ďaleko do minulosti.

10 000 rokov pred Kristom… teda pred 12 000 rokmi… a toto má akože divák zhltnúť. Pekné grafické spracovanie, uznávam… ale tie blbosti…

Napríklad stavba pyramíd. Tie sa stavali v Egypte za starej ríše, ktorá vznikla roku 3100 p.n.l. Tu je ale 10 000 p.n.l., takže nejakých 7 000 rokov hore dole… len tak aby sa nechumelilo… Tých 7 000 rokov je oveľa viac, ako celý starovek, stredovek, novovek a súčastnosť dokopy…

Mamuty… áno, žili. Veľké prerastené sloníky s hrubou srsťou, stavané pre tundry a iné severské oblasti. A v tomto filme stavajú v horúcej púšti pyramídy… a ľudia ich dokázali skrotiť a zaťažiť nákladom… dať mamuta do púšte je ako dať na severný pól žirafu…

Hlavní herci majú rôzne zvieracie kože ako lovci. To je ok, bez problémov. Ale tí kňazi majú normálne rúcha, kovové ozdoby… 10 000 rokov pred Kristom a zrazu toto… kúsok je toho moc…

Papier vymysleli Číňania okolo roku 100 n.l., kružidlo vymysleli starí Gréci… ale pán režisér posunie trochu tieto vynálezy a ani nie veľa… u kružidla len 10 100 rokov…

Kone sa v strednej Európe objavili okolo roku 800 p.n.l. Na starom východe to mohlo byť pred našim letopočtom 2000 až 3000 rokov, v Indií tak isto. Ale tu príde skupinka jazdcov na koňoch, zoberie si zajatcov a mäso z toho chlpatého sloníka, prejde kus cesty (zmrznuté pláne, ďažďoví prales, púšť)…

Lode… boli roku 10 000 p.n.l. lode? Feničania, Gréci, Egypťania… to sú všetko národy, ktoré patria do neskorších dejín… ak aj boli 10 000 p.n.l. nejaké lode, asi to boli nejaké rybárske člnky. Určite nie veľké lode s kombináciou plachiet a vesiel a miestnosťami pre spútaných otrokov… také niečo by som zaradil skôr ku Kartágu či Rímu, teda o 9500 rokov neskôr…

Ešte k tomu železný ďalekohľad… čo dajú do historického filmu nabudúce? Toto nepovažujem za chybičky vo filme… to skôr považujem za snahu napratať tam úplné blbosti, však americký divák tomu aj tak uverí…

A čo ma dostalo najviac? No… pozrite si „želiezka“ na ruky… kameň, možno aj kov. Ako však mohli niečo také zhotoviť? Veľká záhada…

A čo my? Len sa na to dívame, niektorí idú na to do kina… tsss… až bude 20 000 rokov pred Kristom, hlavný hrdina bude emo alebo hiphoper, bude mať kamennú telku a a počítač s kamennými DVD. Flintstoneovci budú toho len slabučký odvar…

Sdílet