Základná škola, hodina všetkými milovanej Slovenčiny alebo Češtiny. Úloha, pri ktorej behá mráz po chrbte – pripraviť prejav. Na nejakú veľmi zaujímavú tému, ako je výročie založenia školy alebo blížiaci sa koniec štúdia na základnej škole. Ako to dať dohromady?
Priznanie… aj keď som slohoval vždy rád (teda ak bola aspoň trochu dobrá téma), nejaké prejavy mi nikdy nešli. A robiť prednášku na niečo, k tomu som nikdy nedostal na škole príležitosť. Takže som odišiel z tej školy úplne blbý. Základná ma to nenaučila, stredná tiež nie. Ale…
Prvú prednášku som mal na LinuxFeste v marci 2008, ďalšiu na LinuxAlte a zatiaľ poslednú znova na LinuxFeste. Úroveň sa údajne zlepšuje… ale od geniality to má ďaleko :)
Nechcem sa tu však chváliť niečím, čo za chválu vlastne ani moc nestojí. Rád by som ale trochu pridal optimismu tým, ktorí rozmýšľali robiť prednášku o niečom na nejakej akcií. Upozorňujem, niekedy to nie je ľahké. Pridávam pár rád, a snáď niečo k tomu povedia aj ľudia, ktorí s tým majú oveľa viac skúseností ako ja (Petr, ideš :P).
Najviac sa mi páčila z vlastných prednášok tá na tému Battle for Wesnoth, tak ju uvediem ako príklad. Aj keď samozrejme nie je ideál a podľa niekoho by to bolo najlepšie spáliť aj s autorom…
– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –
1) Teraz ale už k veci. Ak sa rozhodnete ísť niekam s prednáškou, prvý dobrý krok je poradiť sa ohľadne tej prednášky s niekým, kto má skúsenosti. S niekým, kto rýchlo povie, či áno alebo nie. Je to síce jednoduché, no v skutočnosti zložité. Treba sa zamyslieť nad tým, či by to bola téma zaujímavá, pútavá, ideálne taktiež aktuálna.
2) Ak sa už schváli téma, je fajn pozrieť sa na ňu z viac uhlov pohľadu. Určite to totiž niekoho zaujímať bude, a niekoho nie. Treba sa pripraviť na to, že budú mať k tomu ľudia otázky, a tak je dobré dokonale tú tému poznať.
Dobré poznanie zaujímavej témy = dobré odpovedanie = zaujímavá prednáška = menej stresu
Dobrá téma je taká, v ktorej je prehľad. Nemusí byť veľmi rozsiahla, no nemala by byť ani priveľmi jednoduchá. Napríklad prednáška na tému prostredie GNOME by mohla pozostávať z noviniek, z princípov „ako to funguje“, a tiež spomenuté ako sa to vytvára, ako sa dá s GNOME pomôcť a tak podobne.
3) Manipulovanie publika. Prísť niečo odreptať, to nie je moc dobré riešenie. Samozrejme, prvá prednáška tak občas dopadne. Ak si však niekto chce zaslúžiť naozajstný potlesk, bolo by dobre to publikum používať. Prednášajúci, teda aspoň ak niečo prednášam ja, nevie všetko. Na niečo sa jednoducho zabudne. Ak teda niekto z publika spomenie niečo, tak je fajn k tomu niečo povedať. Cenné je vysvetlenie vlastnými slovami, nie nejakými poučkami. To je niekedy náročné, no zato to môže byť dosť vtipné. V dobrom podaní.
4) Teória i prax. Teoreticky opisovať niečo, to nie je dobré riešenie. Po chvíli počúvania majú totiž ľudia z toho hokej, basketbal alebo mariáš. Samá prax by zas znamenalo, že by sa niečo dôležité robilo, no nieto čo.
Zvlášť dôležité je kombinovať teóriu a prax v začiatkoch, keď je problém niečo dostať zo seba. Kombinovaním praxe a teórie rýchlo ubieha čas, a to tak na hodinách, ako aj v hlavách publika, pre ktorých to toľko netrvá.
Pri hrách je dobré vysvetliť princíp, a tiež ho ukázať. Predviesť prednosti rôznych jednotiek, zbraní alebo čohokoľvek a ukázať ako to vyzerá keď sa to použije dobre, a keď sa to použije úplne zle. Teda straty tam aj tam.
5) Piata zásada, o ktorej by som rád niečo povedal, je „nečum len na mňa“. Je úplne logické, že ak je 80 ľudí na pravo a 20 naľavo, tak by bolo rozumnejšie pozerať sa napravo ako naľavo. Sem tam však treba trochu pohnúť tou makovicou, mať nejaký ten očný kontakt. Je to totiž dosť nepríjemné pre „poslucháča“, keď sa jeho smerom nikdy nikto nepozrie. Niečo ako keby sa počúvalo rádio „naživo“.
6) Odmena je veľmi dôležitá pri prednáške. Ak Vám dá usporiadateľ možnosť rozdať nejaké tie maličkosti ako hrnčeky, tričká či kľúče od Ferrari, využite to. Po udelení prvého darčeku sa objavia ľudia, ktorí tiež chcú nejakú tú maličkosť. Nie je to nič zložité, zdvihne sa ruka, pokecá sa a hotovo. Navyše pri „cestovaní“ za človekom sa ako keby trochu vyprázdni hlava od pochybností, a ide to potom ľahšie.
Nie sú darčeky? Tak teda skombinovať to, čo je darom aj bez daru. Úsmev, poďakovanie, vhodné zapojenie do diskusie.
– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –
Ak ste celý článok prečítali až do konca, dúfam, že Vám trochu pomohol a niekedy sa Vám to hodí. Zároveň môže na tomto mieste hocikto pomôcť ohľadne tvorby nejakých tých prednášok. Aj ľudia, ktorí vedia o prednášaní oveľa viac. Hlavné pravidlo je však veľmi jednoduché – treba chcieť. Dá sa donútiť, „dokopať“, ale potom to nie je až tak celkom „ono“.
Inak ešte je na tom dobré to, že či už sa prednáška podarí alebo nie, veľa sa naučíte, spoznáte nových ľudí – a tiež sami seba.
Moje najvacsie problemy, co zazivam a vidim
1) poznat publikum. Podla toho sa da prisposobit uroven - teda vediet, do akej hlbky sa da ist a ci to ma vobec zmysel. Ak sa ludia v prednaske stratia, tak je to dost zle. (Najhorsiu traumu som mal z prednasky o virusoch, kde polovica ludi netusila, co je pocitac a druha zvesela instalovala siete do Linuxov)
2) nacasovanie. Hlavne zaciatocnici by si mali urobit testovaci prednes. Velmi casto sa stava (a to aj na konferenciach), ze prednasajucemu dojde cas a potom sa snazi za pol minuty dobehnut tretinu prezentacie. Z toho potom nema nik nic.
3) rozvrhnutie prezentacie (a kontrola cistou hlavou). Stava sa, ze prednasajuci urobi zbytocny "lyricky exkurz" do nejakej casti a potom sa zabudne vratit (dojde mu cas) alebo pitva vec, ktora je okrajova.
4) slajdy. Mnozstvo ludi si mysli, ze na slajd treba buchnut sedemdesiat riadkov fontom 8 a tie predcitavat publiku a tych slajdov treba aspon 70 (moja mierka je 1 slajd na dve minuty)
5) kontakt s publikom - na toto vsak treba mat naturu alebo skusenosti. Obdivujem napr. americkych IT prezentatorov, ktori dokazu vyburcovat spiace publikum bud nejakym vtipom alebo vrazednym slidom.
[6] Preco su slajdy zlo?
Ako prezenter mam slajdy rad, pretoze mi pomahaju mi v nacasovani a uz pri ich priprave viem predpokladat, co vsetko sa mi podari do prezentacie natlacit. Samotna struktura slajdov mi tak urcuje strukturu prednasky. Pri samotnej prezentacii mi to pomaha, pretoze ako prezenter neodplavam v teme do niecoho okrajoveho a ze sa nemam zabudnut vratit. (Prikladom je ta zmienka o rozkoch :-))
Navyse su dokumentaciou o prednaske a divak, ktory sa z roznych dovodov na nej nezucastnil, ma aspon nejaku ,,pamiatku". Po prednaske tak ostane aspon nejaka stopa a nielen nadpis v programe na webe. To sa tyka i univerzitnych prednasok i ostatnych.
Este chapem ludi, co striedavo premietaju slajdy a programuju, ale nepamatam si, kedy som naposledy videl cloveka, co by ani nepremietal slajdy, ani nekreslil po tabuli a len stal a diktoval publiku a bolo to zapamatatelne.
Videl som u nás na prednáškach - ak sa premietajú slajdy, tak sa ide výrazne rýchlo, nestíhajú sa písať poznámky a keď je niečo napísané na slajdoch, tak sa to veľmi často nepovažuje za potrebné ani povedať (lebo veď si to všetci prečítajú). A nedá sa aj počúvať človeka čo prednáša aj čítať slajdy.
Keď ti slajdy pomáhajú - čo tak si vziať papier s prípravou a nezobrazovať to ostatným (potom im prípadne rozdať nejaký "zápis")?
A kritizujem iba slajdy - nie tabuľu. Keď prednášajúci píše na tabuľu, tak mu to chvíľu trvá, takže poslucháči si stihnú aj zapísať, čo bolo. A keď sa kreslí na tabuľu, tak sa to dá stíhať aj kresliť na papier spolu s ním. Obkresľovať niečo zo slajdov sa nedá stihnúť.
A možno som iba nikdy nevidel dobré slajdy. Ale zatiaľ môžem zovšeobecniť - prednášky, kde sa nepoužívali slajdy (tabuľa sa používala) boli všeobecne príjemnejšie ako prednášky so slajdami.
[8] Odlisoval by som problemy slajdov a problemy s vysokoskolskym prednasajucim. Ked niekto robi zo slajdov animacku a prehadzuje ich trikrat za sekundu, tak uznavam, ze je s tym problem.
Rovnako zavisi od latky. Prednasat definiciu-vetu-dokaz vyzaduje znacny doraz pri vytvarani slajdov, lebo inak si viem zivo predstavit, ze
a) to vyzera stylom "vsetci vidia, ze to plati? OK, dalsi slajd. Chapeme? Dalsi!"
b) prednasajuci skopiruje dokaz na jeden slajd.
Co ma vedie k zasade, ze na slajde by nemalo byt viac nez 10 riadkov a font mensi nez 18ka.
Presne s tymto som mal minule problem, ked som vyrabal prezentaciu o prehladavani do sirky - musel som ju dvakrat prerabat, aby bola pochopitelna a bolo vidiet, ako ten algoritmus funguje. (Tu tak trochu suhlasim, ze mozno je lepsie pisat algoritmy na tabulu, pripadne kombinovat tabulu a slajdy.)
Ale neviem si predstavit, zeby som Javu prednasal z papiera - explodovala by mi hlava.
Nerozumiem vsak, preco by sa mali slajdy odmalovavat do zosita - vsak sluzia na to, aby sa zverejnili/zavesili. Ak prednasajuci nechce zverejnit slajdy, tak je problem unho.
Dokonca myslim, ze niekde je tradiciou, ze studentom sa rozdaju handouty s celou prezentaciou, aby si do nej robili poznamky.
Chcem sa spytat, aky je Vas nazor na to.. ze ked na vysokej skole mate teoreticky predmet.. vazne len teoria, ako by ste ho prednasali, aby studenti nezaspali?
Je to zvlastne, ze taketo prednasky vobec su.. moj nazor by bol.. nech sa paci, nastudujte si tieto otazky (mate ucebnicu a internet) a pridete na skusku.
I'm just surprised to discover how considerably of info I received on this particular topic. I m so incredibly thankful of you. 1 specific factor I could assert that, after reading this publish I became preserved from the entire ineffective search I ought to have carried out on this specific matter. Your write-up is sometimes a authentic great factor in disguise.
Menom Stanislav Hoferek, prezývkou Elven, vystupovaním blázon. Vážim si kreativitu, odvahu a ľudské práva.
Tvorím linuxovú distribúciu Greenie. Píšem knihy, kde sa mi najviac páči tvorba literárnych postáv, pomáham začiatočníkom v Linuxe, tak ako pomáhali mne. Mám rád ťahové stratégie, metalovú hudbu a ťažké scifi. Zaujímam sa o politiku, vesmír, Linux, literatúru, históriu, náboženstvá a filozofie. Obľúbená myšlienka:
„Smejte sa nám, že sme iní, my sa vám smejeme, že ste všetci rovnakí“
Přečteno 97 818×
Přečteno 36 205×
Přečteno 29 096×
Přečteno 25 788×
Přečteno 25 492×