Hlavní navigace

Ako sa robí prednáška?

9. 3. 2009 19:38 (aktualizováno) Stanislav Hoferek

Základná škola, hodina všetkými milovanej Slovenčiny alebo Češtiny. Úloha, pri ktorej behá mráz po chrbte – pripraviť prejav. Na nejakú veľmi zaujímavú tému, ako je výročie založenia školy alebo blížiaci sa koniec štúdia na základnej škole. Ako to dať dohromady?

Priznanie… aj keď som slohoval vždy rád (teda ak bola aspoň trochu dobrá téma), nejaké prejavy mi nikdy nešli. A robiť prednášku na niečo, k tomu som nikdy nedostal na škole príležitosť. Takže som odišiel z tej školy úplne blbý. Základná ma to nenaučila, stredná tiež nie. Ale…

Prvú prednášku som mal na LinuxFeste v marci 2008, ďalšiu na LinuxAlte a zatiaľ poslednú znova na LinuxFeste. Úroveň sa údajne zlepšuje… ale od geniality to má ďaleko :)

Nechcem sa tu však chváliť niečím, čo za chválu vlastne ani moc nestojí. Rád by som ale trochu pridal optimismu tým, ktorí rozmýšľali robiť prednášku o niečom na nejakej akcií. Upozorňujem, niekedy to nie je ľahké. Pridávam pár rád, a snáď niečo k tomu povedia aj ľudia, ktorí s tým majú oveľa viac skúseností ako ja (Petr, ideš :P).

Najviac sa mi páčila z vlastných prednášok tá na tému Battle for Wesnoth, tak ju uvediem ako príklad. Aj keď samozrejme nie je ideál a podľa niekoho by to bolo najlepšie spáliť aj s autorom…

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

1) Teraz ale už k veci. Ak sa rozhodnete ísť niekam s prednáškou, prvý dobrý krok je poradiť sa ohľadne tej prednášky s niekým, kto má skúsenosti. S niekým, kto rýchlo povie, či áno alebo nie. Je to síce jednoduché, no v skutočnosti zložité. Treba sa zamyslieť nad tým, či by to bola téma zaujímavá, pútavá, ideálne taktiež aktuálna.

2) Ak sa už schváli téma, je fajn pozrieť sa na ňu z viac uhlov pohľadu. Určite to totiž niekoho zaujímať bude, a niekoho nie. Treba sa pripraviť na to, že budú mať k tomu ľudia otázky, a tak je dobré dokonale tú tému poznať.

Dobré poznanie zaujímavej témy = dobré odpovedanie = zaujímavá prednáška = menej stresu

Dobrá téma je taká, v ktorej je prehľad. Nemusí byť veľmi rozsiahla, no nemala by byť ani priveľmi jednoduchá. Napríklad prednáška na tému prostredie GNOME by mohla pozostávať z noviniek, z princípov „ako to funguje“, a tiež spomenuté ako sa to vytvára, ako sa dá s GNOME pomôcť a tak podobne.

3) Manipulovanie publika. Prísť niečo odreptať, to nie je moc dobré riešenie. Samozrejme, prvá prednáška tak občas dopadne. Ak si však niekto chce zaslúžiť naozajstný potlesk, bolo by dobre to publikum používať. Prednášajúci, teda aspoň ak niečo prednášam ja, nevie všetko. Na niečo sa jednoducho zabudne. Ak teda niekto z publika spomenie niečo, tak je fajn k tomu niečo povedať. Cenné je vysvetlenie vlastnými slovami, nie nejakými poučkami. To je niekedy náročné, no zato to môže byť dosť vtipné. V dobrom podaní.

4) Teória i prax. Teoreticky opisovať niečo, to nie je dobré riešenie. Po chvíli počúvania majú totiž ľudia z toho hokej, basketbal alebo mariáš. Samá prax by zas znamenalo, že by sa niečo dôležité robilo, no nieto čo.

Zvlášť dôležité je kombinovať teóriu a prax v začiatkoch, keď je problém niečo dostať zo seba. Kombinovaním praxe a teórie rýchlo ubieha čas, a to tak na hodinách, ako aj v hlavách publika, pre ktorých to toľko netrvá.

Pri hrách je dobré vysvetliť princíp, a tiež ho ukázať. Predviesť prednosti rôznych jednotiek, zbraní alebo čohokoľvek a ukázať ako to vyzerá keď sa to použije dobre, a keď sa to použije úplne zle. Teda straty tam aj tam.

5) Piata zásada, o ktorej by som rád niečo povedal, je „nečum len na mňa“. Je úplne logické, že ak je 80 ľudí na pravo a 20 naľavo, tak by bolo rozumnejšie pozerať sa napravo ako naľavo. Sem tam však treba trochu pohnúť tou makovicou, mať nejaký ten očný kontakt. Je to totiž dosť nepríjemné pre „poslucháča“, keď sa jeho smerom nikdy nikto nepozrie. Niečo ako keby sa počúvalo rádio „naživo“.

6) Odmena je veľmi dôležitá pri prednáške. Ak Vám dá usporiadateľ možnosť rozdať nejaké tie maličkosti ako hrnčeky, tričká či kľúče od Ferrari, využite to. Po udelení prvého darčeku sa objavia ľudia, ktorí tiež chcú nejakú tú maličkosť. Nie je to nič zložité, zdvihne sa ruka, pokecá sa a hotovo. Navyše pri „cestovaní“ za človekom sa ako keby trochu vyprázdni hlava od pochybností, a ide to potom ľahšie.

Nie sú darčeky? Tak teda skombinovať to, čo je darom aj bez daru. Úsmev, poďakovanie, vhodné zapojenie do diskusie.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Ak ste celý článok prečítali až do konca, dúfam, že Vám trochu pomohol a niekedy sa Vám to hodí. Zároveň môže na tomto mieste hocikto pomôcť ohľadne tvorby nejakých tých prednášok. Aj ľudia, ktorí vedia o prednášaní oveľa viac. Hlavné pravidlo je však veľmi jednoduché – treba chcieť. Dá sa donútiť, „dokopať“, ale potom to nie je až tak celkom „ono“.

Inak ešte je na tom dobré to, že či už sa prednáška podarí alebo nie, veľa sa naučíte, spoznáte nových ľudí – a tiež sami seba.

Vy a robenie prednášky...

Sdílet