Hlavní navigace

Zážitky IT týpka (2)

10. 10. 2009 15:00 (aktualizováno) Stanislav Hoferek

Cítim sa zmätený. A to poriadne. Však kto by nebol? Mesiac v novej práci, tak to by si už človek mal pamätať všetkých spolupracovníkov, žiakov, učebne, učebnice, kľúče, programy, sieťové vybavenie… skrátka všetko. Pre niekoho malina, pre iného jahoda… a ja mám z toho bolesti hlavy. Ako keby som na ňu padol z tej jahody…

Nepamätám si presne, ktorý deň sa čo stalo. Ale tak aspoň niečo z toho mi v hlave ostalo a nejako sa tam uskladnilo. A niečo nie. Je zo mňa také LiveCD v počítači s malou RAM a bez pevného disku a internetu. Niečo sa uskladní a niečo nie… a za chvíľu to bude celé preč, ak neurobím nejaký zázrak.

Pondelok

V pondelok som dostal úlohu dať dohromady učebňu. Takže sa zoberú nejaké tie CD a už sa veselo inštaluje, vyhadzuje, formátuje, presúva atď. Človek neznalý počítačov by to nazval „čáry máry“, alebo by si kladol otázku typu „ten čo tam pobehuje medzi počítačmi a všade niečo šťuká… to je akože kto? To mu jeden nestačí?“. Softvérová výbava okrem Windows XP je z opensource programov. Opensource kancelársky balík (hmmm, ktorý asi?), k tomu GIMP a internetový prehliadač.

S internetovým prehliadačom je to veselo. Rozmýšľal som, že aký by sa tam hodil. Napadla ma Opera a Firefox, taká tá klasika. Vbehol mi tam ale kolega a nainštaloval si Chrome. Tak čo, dalo sa do brutálneho inštalovania. Na 256MB RAM to síce nejde veľmi rýchlo – ale tak čo tam ide rýchlo? Veselo to sťahujem na každom zvlášť, všetky tie programy, a cítim sa fakt ako v staroveku. Otrocky dookola to isté. Nečudo, že už pri inštalovaní tretieho PC ma to totálne zbavilo nálady, sebavedomia a tiež „chuti pracovať“.

Dostal som tiež krásnu otázku – že kedy bude vo všetkých počítačoch na škole trojica účtovných programov A B C. Odpovedal som úplne realisticky, že keď nainštalujem všade operačný systém, kancelársky balík a ďalšie programy, postarám sa o bezpečnosť, vytvorím a nastavím účty pre žiakov, pomením chybné káble a „internetové zásuvky“ a hlavne keď dám dohromady hardvér na každý PC, aby to fungovalo a aby sa to nepúšťalo týždeň. Učiteľka, ktorá mi to zadala, veľmi chápavo hýbala hlavou a potom sa spýtala, či to bude dnes, lebo je pozadu s účto a musí to zobrať so žiakmi… nádhera, fakt nádhera…

Utorok

Preberám si veselo so zástupcom situáciu. Zástupca je fajn chlapík, dá sa s ním dohodnúť, a je strašne rád, že tieto nelogicky pomalé činnosti môže robiť niekto ďalší. Konkrétne ja. Napadlo ho, že by sa všetky tie programy mohli inštalovať aj nejakým inteligentnejším spôsobom. Nahrať to na USB kľúč a už to veselo nahadzovať. Super nápad. Ako som na to ja neprišiel? To už som úplne zmagorel alebo mi niečo odpíja inteligenčný kvocient? Však ťahať 200MB zaradom na napríklad 10PC, to je ťahať 2 giga. Teda úplne najhoršie možné riešenie. USB kľúč mi umožnil inštalovať programy rýchlejšie – z jednej strany pobehuje kľúč, z druhej strany normálne sťahujem. Hneď to bolo veselšie. Ešte keby tak boli dva…

„Toto zariadenie môže fungovať rýchlejšie. Vložte do USB 2.0 portu“. Na všetkých PC som skúsil všetky diery a USB 2.0 nikde. Takže som bol nadšený z toho, že som si mohol hore uvedenú hlášku prečítať na každom PC, a že som s tým nemohol urobiť absolútne nič :(. Rýchlosť čítania strašná, pri zapisovaní súborov som si tak pomyslel, že ak by som mal pri sebe valašku, tak by som ukončil svoje utrpenie.

Veľmi podivná bola hodina informatiky. Nie som učiteľ, nemám žiadny ten podivný titul pred menom, no napadlo ma ako tých máličko hodín, čo mám trápiť študentov, zmodifikujem. Pri téme softvér a operačné systémy som kreslil tie logá. Otvoril som si na jednom PC Gúgla, vyhľadal som si logo Windows a už som to podľa toho nejako nakreslil na tabuľu kriedou. Verzia 3 sa už dokonca aj začínala podobať! Linuxové logo, teda tučniačik Tux, vyzeral v mojom podaní ako zmes totálne prerasteného mamuta, tučniaka a basketbalky. Totálny rehot, keď som to ukázal niekomu z „kolegov“. Učiteľ odvedla, ktorý navrhoval Chrome, sa veselo rehlil. Zástupcu si vážim, a nechcel som riskovať jeho okamžitú hospitalizáciu či spôsobenú infarktom – teda pohľadom na toho môjho „Tuxa“. Logo Apple bolo síce krivé, ale tak dalo sa pochopiť, že je z neho zahryznuté. A že tá krivá guľa s krivou čiarou navrchu je jablko so stopkou.

Streda

Streda bola taká mierumilovná. Prídem do školy, skontrolujem učebňu, a našiel som tam poznámky jedného študenta. Totálne doslova písmeno za písmenom a machuľa za machuľou to, čo bolo na tabuli. Krivé logo Windows, krivé akože Jablko a ten Tux… to si dal asi záležať. Na tabuli umelecky maximálna tragédia, a ten to odkreslil totálne v pomere 1:1. Čo sa to deje s tými ľuďmi? Alebo so mnou?

Po tom, čo som zhltol asi piate jablko (čo je u mňa úplne bežné), ma zavolala jedna učiteľka. Nekamaráti sa s počítačmi. Každý vie niečo iné, a ja rád pomôžem. Jej zadanie problému boli veľmi jednoduché: „neviem poslať mejl“. Spýtam sa, či je problém s Outlookom, ktorý všade síce je, no asi nikto ho nepoužíva. Zakrútila očami, že čo som to za anglické slovo vyprodukoval, a už ma dáko dotiahla k jej počítaču. Urobil som jej e-mail schránku, ktorú doteraz nemala, pekne jej meno.priezvisko@gmail.com, a tiež som jej dal ikonku na to do Firefoxu. Nech si len klikne. Potom som jej ešte musel ukázať, že kam kliknúť. Nie, žeby bola dáko blbá, len musela niečo opravovať na Ďalšom stole. Taký celkovo najväčší problém je tu hlavne v tom, že ľudia nemajú čas. 5 minút ako prestávka, to je tak minúta cesta z hodiny a na hodinu, k tomu príde 10 ľudí sa opýtať niečo ohľadne toho predmetu… no hotový ideál. Na 10 sekúnd som si ju „požičal“ a ukázal som, kde urobiť ten jeden klik.

Štvrtok

Klope u mňa učiteľka, zas tá istá – že zabudla heslo. Tak heslo úplne jednoduché, meno pomaličky na 2 strany, a ona zabudla heslo. na druhú stranu zabudnúť svoje meno, to by bola tiež veľká nádhera. Dostal som potom hodinu na „druhej strane“, teda v druhom pavilóne. Takom inom, celkovo inom. Kto z vás chodil na učňovku, tak ten vie :) Prebrať tam operačné systémy a celkovo softvér bola fakt nevyspytateľná nádhera. Keď sa nejako posadili, tak som dáko začal. Softvér je toto a toto, napríklad toto. Nedá sa chytiť do ruky. Keď tu sa hneď jedna ruka zdvihla, ako keby otázka. A nemýlil som sa. Síce nemám ten pocit, že otázka „kedy pôjdeme domov“ priamo súvisí so softvérom, no ostatní to brali ako najdôležitejšiu časť učiva. Skrátil som im inak dvojhodinovku na 10 minút, a aj to bolo veľa! Len čo sa však zobral Facebook ako softvér, tak bolo veselo. Namiesto výhod a nevýhod Mac OS X sme preberali kŕmenie rybičiek na Facebooku a podobné podivné aktivity. S učňami sa inak pracuje veľmi podivne, pretože na rozdiel od študentov nie sú maniaci na CS. Znie to divne, no je to tak. Takže mi kus pomenili plány.

Po skončení vyučovania bola taká tá strašne múdra schôdza – o všetkom možnom, a potom aj o mne. Nech sa páči, nech si ma veselo rozoberajú z jednej i druhej strany, no nech tam som. O nás bez nás. Čo sa tam povedalo na moju osobu, tak to samozrejme tuším len okrajovo. Mal som sa však na ďalší deň hlásiť povinne u zástupcu, že má so mnou nejaké plány a musí sa so mnou porozprávať. Veselo som si povedal OMG…

Piatok

Deň pred víkendom by mala byť pohodička. Dačo sa preberie aspoň na oko a ide sa domov. Alebo nie? V tejto práci ma vždy niečo prekvapí. Makalo sa o 106, všade niečo o písomkách, skúšaní a všetkom možnom. Dávam stále dohromady tie počítače. USB kľúč som rovnako ako nožnice, nôž, čisté papiere, jablko, notebook (!), piškóty a kľúče od serverovne stratil, čo spôsobilo prehľadávanie celej školy. A hneď niekoľko násobné. USB kľúč mi zobral kolega, teda ja som mu ho oficiálne vrátil, čo som si samozrejme nezapamätal. Skrátka sa mi to z hlavy vykotúľalo.

Jedna z podivných činností, ktoré robím denne (!), je oprava PS2 myšiek a klávesníc. Niekoho vyslovene baví odpojiť ich a tie „zúbky“ úplne pokriviť. Takže sa to jednoducho zasunúť nedá. Je to svinstvo, asi také ako vymieňanie optických myšiek za guličkové (a optických myší je naozaj čoraz menej) či kradnutie guličiek z guličkových myší. Oprava koncovky je pomerne jednoduchá – zoberiem nožík, taký ten skladací, vyrobený asi za Frantička Jozefa a tak hrdzavý, že by to bol tetanus minimálne na 7 ľudských životov. No a niekto mi ho ukradol alebo schoval. Prehľadávam školu, všetky tie miestnosti kde som bol… a nič! Musel som si požičať z jedného kabinetu nožík a používať ten. To je taká tá reťazová reakcia:

nainštalovanie Windows vyžaduje zadanie sériového čísla

zadanie sériového čísla vyžaduje pripojiť klávesnicu

pripojiť klávesnicu znamená opraviť koncovku

opraviť koncovku znamená zohnať nožík

zohnať nožík znamená hľadanie

neúspešné hľadanie znamená požičanie iného nožíka

Na staré kolená sa môj nožík potom na konci dňa našiel – prečo mám práve ja v serverovni čiernu klávesnicu? Prehádzal som serverovňu hore nohami, no čierny nožík na čiernej klávesnici som si fakt nevšimol! Totálny vrchol, hotový Mount Everest!

Rozhovor so zástupcom bol fakt v divnom duchu. Všetko sa pozatváralo, nech je súkromie, a už na mňa, že čo robím bordel na škole :D Niekto zo školy ma nemá v láske, tak sa sťažoval zástupcovi. Ktorý to zobral v pohodičke, pokecal so mnou čo a ako a bolo. Povedal som mu, že ak niekomu vadím, tak nech si zaklopká na moju romantickú serverovňu či na učebňu výpočtovky, kde sa celé hodiny trápim s tými počítačmi z roku 5. Trochu je to zbabelé, ak niekomu vadím tak že sa neozve, nič nenaznačí ani nič tomu podobné.

Sobota

Zistil som, že ten čierny skladací nožík, ktorý mávam stále vo vrecku, som niekde zabudol…

Sdílet