Rozprávka o princeznej napojenej na internet

Upozorňujem, že nasledovné dielko bolo napísané v čase, keď som s blogovaním ešte len začínal… neviem či to má nejakú vysokú úroveň, je to dosť takým detským štýlom, ale tak dúfam že sa to bude páčiť :)




Kde bolelo tam bolelo, kde sa piesok sypal, voda sa liala, a všetko bolo podobne nudné a otrepané, bola raz na pokeci jedna princezná. Volala sa Justína, ale keďže nick Princezná_Justína bol obsadený, vybrala si nick Princezná_Justína1.

Jej otec, kráľ a uznávaný ropný magnát, jej pridelil najlepší počítač na svete, a stabilné a rýchle internetové pripojenie. A tak mohla Justína chatovať po celé roky, a hľadať svojho princa. Posielala veľa RP-čiek, ale len málokedy dostala peknú odpoveď. Napísala aj do oznamky:

Ja, princezná Justína s rýchlym internetovým pripojením, tu hľadám svojho princa. Mal by byť pekný, milý, úprimný, verný, s pekným bielim koňom, s peniazmi na účtoch vo Švajčiarsku a na Kanárskych ostrovoch, bez pohlavných chorôb a alergie na prach.

Hľadala a hľadala. Bez veľkých úspechov. Raz jej napísal úchylný učiteľ kreslenia, inokedy 12 ročný sopliak, ktorý ju chcel namotať na to, že má 15. Bez šance. Princezná, ktorá svoj vek zatajila a dala sa akože je z Anglicka, nemala veľa úspechov.


Jedného dňa išla princezná v koči po svojom kráľovstve. Sprevádzali ju dvaja najmilší sluhovia, a najmilší notebook. Prechodili celé kráľovstvo, aj keď kvôli stabilite signálu iba hlavné cesty a chodníčky v okolí väčších miest. Zastavovali v rôznych podnikoch, aby sa princezná so sluhami najedla, napila, a aby si notebook dobil batérie. Pri jednej takejto zastávke sa stala nemilá vec. Alkoholom naliaty hlavný v miestnom hostinci nechtiac nalial jednému zo sluhov akúsi komplikovanú nemrznúcu zmes. Chudák sluha začal rozhadzovať rukami nohami. Vtedy ešte nebolo v týchto končinách známe vystrájanie hiphoperov a raperov. Takže si každý všimol, že sa deje niečo neobyčajné. Princezná okamžite chcela napísať do Google všetky príznaky, aby zistila čo treba robiť. Internet však nešiel. Počítač bol však plný vírusov, ktoré papali všetky prichádzajúce aj odchádzajúce pakety. Ako zázrakom sa tam objavil pohladný mladík, ktorý síce nebol z kráľovskej rodiny, ale robil sieťového administrátora v neďalekej strednej škole. Len čo sa dopočul čo sa deje, už si vypýtal princezninu IP Adresu, a nahadzoval do CD-romky akýsi kompaktný disk…


Ako Linuxák na bielom koni prišiel, tak aj odišiel. A prinzená bola znovu sama, len so svojimi dvomi sluhami a notebookom. Cez Google našla, že presne toto poškodenie tráviaceho systému sa lieči veľkým počtom pohárov obyčajnej vody. Na Wikipedii si to pre istotu prečítala v deviatich rečiach.

Práskla bičom, kopýtka jej koníka veselo kráčali cez Gateway mimo mesta. Opakovala sa scenéria – stromy, lúky, jazierka, v nich rybičky. Justína sa pozerala na všetky možné i iracionálne svetové strany, keď tu z ničoho nič jej prišla RP-čka. Jej obsah bol iba „awoj kwocka popises? alebo pod qu mne nasi su na lyzovacqe“, ale domyslela si, že to bola božia vôla. Konečne si ju niekto všimol. Stačilo hodiť fotku pornoherečky, a už sa potenciálny princovia prihasujú. Teda zatiaľ jeden. Ako sa koč s princeznou premiesťnoval po cestách s dobrým wifi signálom, behali medzi ním a ňou RP-čky ako poštové holuby.

Kde bolo, tam bolo… ale to už poznáme. Skrátka sa pred týmto kočiarom objavil hrad. Strechu mal zo zlata a z ďalších materiálov, ktoré rušia signál. V nádherných záhradách boli jablone, čerešne, a tiež živé ploty s rušičkami signálu. Opatrenie miestneho kráľovského dvora, aby si služobníctvo cez pracovnú dobu neposielalo SMS-ky. Práve do tohoto hradu zamierila princezná Justína. Bol to očividne chudobný hrad a ľudia v ňom, veď na notebookoch celého dvora fungoval len Windows 95, aj to akosi záhadne pomaly. Hneď sa jej akýsi sluha opýtal, či náhodou nie je japonský turista. Princezná nechápavo krútila hlavou.

Aj tu sa jej dostal do cesty akýsi princ. Zatiaľ bol však ešte vo forme žabky, a veselo kvákal nad prameňom. Princezná nechcela dostať herpes, a tak ho nechala tak. Nech ho cmukne iná princezná, ak sa jej bude chcieť. Z tohoto mesta odišla okamžite, však tu ani signál nebol, ani súci princ…

Tak bola teda princezná so sprievodom znovu na cestách krajinou i nekrajinou. Pomaličky sa stmievalo, a tak zabočila do blízkeho odpočívadla. Bezpečne odpojila koníka, a ľahla si spať. V noci ku nej zlietol parašutista, a tváril sa, že tu nie je. Keď sa však koník preľakol novej návštevy, tak ho nejakým zázrakom dohnal a upokojil. Samozrejme, aby mohol koňa dobehnúť, tak musel na dráhe vyvynúť veľkú rýchlosť, z toho samozrejme aj zrýchlenie, z neho preťaženie, a z toho všetkého tiež hluk, ktorý zobudil princeznú. Tá sa zapozerala na princa – parašutistu ako na svojho záchrancu. Hneď ho pozvala dnu na kávičku. Káva došla, tak si dali aspoň borovičku. A potom už neboli triezvy, až kým nepomreli…


THE KONIEC :)