Hlavní navigace

Zážitky IT týpka (1)

2. 10. 2009 18:17 (aktualizováno) Stanislav Hoferek

Posledný čas trávim mimoriadne zaujímavou činnosťou – pracujem na škole ako taký ten… „počítačový školník“. Správca siete, správca harabúrd asi z roku 5 a tak. No a sem tam aj niečo odučím. Ak niekto chýba na výpočtovku… alebo ak mi niekto dovolí trošíčku sa vykecať. A na prekvapenie to so mnou nie je až tak zlé, ako by sa na prvý (a druhý, tretí, štvrtý…) pohľad zdalo.

Posledný týždeň bol zvlášť zaujímavý. A doslovne išlo o život. Tak schválne:

Pondelok – skoro som sa zabil jablkom

Utorok – skoro ma zabila šnúrka z topánky

Streda – skoro ma zabil autobus

Štvrtok – skoro ma zabili malé zvieratká

Piatok – skoro ma zabila kotolňa

No a potom, že také to „aj tý“ je nudné zamestnanie. Čoraz viac sa cítim, ako niektorá postava zo seriálu IT CROWD. Trochu tie dni rozoberiem, jeden za druhým:

Pondelok – ukazujem na jablku informácie – teda čo to je taká tá informácia, ako sa získava atď – pomocou jablka. Koluje jabko (kolobeh jablka v učebni výpočtovky) a zisťujem o tom nejaké informácie. Napríklad, že je zelené, ľahké, dá sa hádzať, obsahuje vodu, vitamíny… a tiež sa testovala chuť, priamo na mne. No čo, zahryznem si… a tu sa začínam dusiť. Na stene zákaz jesť a piť pri počítačoch, a ja sa tam veselo dusím zabehnutým jablkom.

Utorok – pedálujem si veselo do školy na mojom bicykli asi z roku 7, a tu sledujem, že sa mi zamotala do bicykla šnúrka. Plná premávka, za mnou asi 10 bicyklov a ja v úplnom šoku. Inštinktívne zatiahnuté brzdy (čo nebol dobrý nápad). Stačilo prísť na koniec cesty, vyzuť si topánku, prehodiť ju cez plot ktorý mi stál akurát v ceste (áno, topánku aj s bicyklom). V škole sa ma potom pýtajú, že čo som to vyvádzal pri plote. Aby toho nebolo málo, prišiel som o hlasivky keď som sa snažil zvládnuť pár „veľmi veselých“.

Streda – na rovnakom mieste, pri plote, ma skoro nabral autobus. No čo, však ak idú autá 50, tak zájazdový autobus si môže viac. Hlavne ak je fakt úzka cesta urobená pre 4 pruhy a pre cyklistov je nechaný úsek, ktorý je tak maličký, že by profesionálny cyklisti dostali minimálne ponorkovú chorobu. Žiakov potom naučiť (teda naučiť… hmmm… stále hlavne zastupujem) niečo o sústavách. Binárna, decimálna, hexadecimálna… a problém. Kým sa mi to všetko podarilo ako tak natlačiť do hláv, tak to akosi mne v jednom prípade z hlavy jednoducho zmizlo. Totálne sa vyparilo. A to je dobrá hanba. Niečo typu „teraz už len stačí toto číslo… no… ehm… počkajte, ja si spomeniem!“. Totálna smrť. Ale tak spomenul som si, a už to zase šlo.

Štvrtok – taký nudný dník, strávený vdychovaním prachu, roztočov a iných malých zvieratiek. Prehadzovali sa ramky a veci tomu podobné zo starej učebne do novšej, aby to akože nejako fungovalo. Fakt radosť. Otvorím starú škatuľu, ktorá bola celé roky vo fakt prašnom prostredí, a čo som našiel? Prach? Áno, toho bolo dosť… a tiež hocijaké pavučiny. Aby som videl, čo to tam je za prehistorická grafická karta, musel som potrhať jednu pavučinu. Ramky sa ponosia, potestujú (niektoré samozrejme protestujú) a už sa púšťajú Windows 98-ky o pol percenta rýchlejšie. 256MB RAM, viac ako 1GHz procesor a púšťa sa to 5 minút. Nikomu neodporúčam pozerať na monitor a čakať, je to podľa mňa cesta na psychiatrické oddelenie na zvyšok života.

Piatok – ľudia sa zbláznili. Jeden príklad, a vedia to! Druhý, tretí, štvrtý… všetko ide! Dokonca to šlo aj mne! Tak to je už naozaj moc. Ak si zoberiem aké bláznivé metódy výučby mám, ako napríklad „teória rozbitej baterky feat. Lara Croft“, tak sa fakt čudujem. Prváci, ktorý nevedeli ani len latinčinu písanú azbukou, vedia v hexadecimálnej miešať farby. Možno som mal na nich nejaký dobrý vplyv. A možno preto, že to bola prvá hodina. A mňa pár minút pred ňou skoro zabila kotolňa, do ktorej som skoro hlavou narazil. Kombinácia mláky „vždy a všade“ a bŕzd môjho bicykla. A tiež snahy prísť načas.

Život IT chlapíka je úplne úžasný. Sem tam mi príde do „kabinetu“ dáka študentka, že chce niečo priamo po mne! Napríklad aby som jej požičal repráky. Sem tam môžem dať blonďavej profesorke pod nohy myš, čo spôsobí mimoriadne veselú atmosféru. Myš samozrejme optickú, keďže žiaci z guličkových pokradli guličky. Nedá mi nespomenúť dnešnú prednášku o operačných systémoch, čo bolo úplné ticho. Som si rečnil a každý pootváral ústa, ako keby čumel na nejakú pornohviezdu. Alebo na Mikuláša v strede augusta. K tomu sem tam zachrániť študentov, keďže som si prezieravo požičal hromadu čistých papierov od sekretárky. Už si zapisujem dobré skutky. Aktuálne mám asi dva.

Sdílet