Hlavní navigace

5 dôvodov, prečo som opustil Facebook

19. 1. 2012 19:32 (aktualizováno) Stanislav Hoferek

Ako by ste popísali bicykel? Áno, veľmi netradičný začiatok článku o Facebooku. Inak by tento dopravný prostriedok popísal niekto, kto naň ani za svet nevysadne a inak profesionálny cyklista, prípadne niekto, kto ich vyrába alebo predáva.

Ako by ste opísali sociálnu sieť? Tu je situácia trochu iná, pretože či sa to páči alebo nie, žiadna sieť sa neskloňuje tak často, ako Facebook. Internetový projekt s množstvom možností a áno, aj s množstvom pozitív. Môžete byť v kontakte s ľuďmi z druhého konca sveta (ktorí ani nepoznajú inú možnosť bezplatnej komunikácie), pripojíte sa odhocikiaľ, nevyžaduje to žiadny špecializovaný počítač… na jednom mieste správy, hudba, priatelia, vaše i ich myšlienkové pochody… k tomu môžete robiť marketing, zabíjať nudu (i tie posledné zvyšky voľného času) a hľadať odborníkov, nových priateľov, zákazníkov, testerov… prípadne obyčajných civilistov, ktorí si chcú len tak pokecať.

Ako hovorí nadpis, rozhodol som sa Facebook opustiť. Dať tomu bielemu F v modrom poli pá pá. Prečo? Ak chcete názory profesionálov, prečo odísť z FB, môžete veselo gúgliť, bingovať (alebo bingať?), hľadať v najrôznejších seznamoch… je toho plno. Moje dôvody sú samozrejme veľmi subjektívne a určite nájdete niektoré body aj niekde inde.

  1. Pridáte si nového priateľa? Chcete zistiť, koho možno poznáte? Nechcete vyhľadať priateľov v maily? Určite som nikdy nedával všetkých ľudí, ktorých poznám, ako priateľov. Poviem si, že toľko a toľko je dosť a hotovo. Chcem niekoho pridať? Zadám meno, napíšem správu, vybaví sa a hotovo. Ale nebudem si pridávať každého, všetky tie mraky (cloudy) priateľov a známych-neznámych, ktorí by sa mali ocitnúť vedľa tých, na ktorých mi skutočne záleží. Ak máte priateľov málo, tak to neznamená, že je to zle. Je to vaše rozhodnutie. Neviem, či ho zmení práve všadeprítomný zoznam ľudí, ktorých „treba“ pridať. Osobne ma to vždy len štvalo a cez toto som našiel priateľov tak… dvoch? Skrátka a jasne, nútenie pridávať si viac ľudí do akéhosi košiara je trápne a zbytočné. A vždy ma to štvalo.
  2. Zas… mainstream! Byť na takejto sieti už dávno nie je niečo ojedinelé, pre „vyvolených“. Dnes je tam naozaj hocikto a ľudia, ktorých ste vždy nenávideli a najradšej by ste ich niekoľko krát denne kopli do hlavy, chcú byť vašim priateľom! Vediete inteligentnú diskusiu s niekým na dôležitú tému, a teraz sa vám začne vyhrážať malé decko, po ktorom sa ani nedá prečítať… To kde sme? Alebo nejaké tie učebné osnovy na Facebooku. Má to výhody, samozrejme, no aj koľko nevýhod. Prečo sa k tomu nemôže vyjadriť niekto, kto sa rozhodol neregistrovať? Zvlášť, keď niekto nedokáže ani za svet pochopiť, že niekto nemá Facebook preto, že ho z nejakých vlastných dôvodov nechce.
  3. Čas čas čas čas čas… dôvod, prečo nesadím mrkvičky, neposielam po svete lietadielka či nehrám sa na mafiána je predovšetkým ten, že to žerie čas. Prekvapilo ma však, koľko mi ukradne času, keď som len tak na FB a sem tam napíšem niekomu (niekedy dokonca aj vtipný) komentár. Čakanie na trojicu miest v ľavej hornej časti, ktoré sa môžu každú chvíľu rozsvietiť, sfarbiť do červena a oznámiť, že sa deje niečo „dôležité“. Tak napríklad to môže byť označenie na stupídnom vianočnom stromčeku, aj keď s vianocami či danou vierou nemám nič spoločné. Taktiež ma veľmi rád niekto označí na akomsi vianočnom zajacovi (WTF?) a kým to všetko pozriem a vyjadrím sa/odignorujem to, tak to trochu trvá. Trvá to i hento a samozrejme sa najrýchlejšie dá porozprávať osobne. Ak je to teda možné. Skutočným killerom sú však všetky tie aplikácie, ktoré práve teraz potrebujú vašu pozornosť, pretože inak by sa stalo nejaké fakt veľké nešťastie…
  4. Súkromie? To kde je? Áno, všetko sa dá krásne nastaviť. Niekto si však myslí, že všetko, čo sa raz zmaže alebo skryje pod množstvo viac alebo menej hodnotných kecov, už nikto nevypátra. To by bolo síce pekné, ale… ostáva to. Všetko to, čo ste napísali nechtiac, v nejakom divnom stave alebo z akejsi hlúpej stávky, tam ostáva. Samozrejme aj veci, ktoré ste v skutočnosti nepovedali, nenapísali ani nič podobné, zapamätá sa aj to. Navyše ak sa vám niekto dostane do účtu (FB majú milióny ľudí, určite je niekde nejaký múdry SW, ktorý umožňuje aj amatérovi sa niekde dostať), môže robiť čo sa mu zachce a perfektne vás zhovadiť.
  5. Piaty dôvod som si nechal na koniec. Neviem, či je na to nejaký múdry názov, no úplne laicky by som to nazval pripútavanie k stoličke. Nie je čas na šport, na priateľov v skutočnom živote či na prácu, lebo ste tu a niekto po vás niečo chce. O siedmej si nepozriete správy, lebo čakáte na niekoho, prípadne až psychopaticky zisťujete, či je niekto na druhej strane „kábla“ pripojený. Čakať na nejaké hry, ktoré by išli rýchlejšie, keby ste si kúpili dáke tie výhody, no radšej si počkáte. Piaty bod je však aj o tom, že sa váš FB život stáva akýsi čoraz viac dôležitý. Nejaká kamoška si vás pridá ako brata, čisto zo srandy, prípadne nejakej veľmi komplikovanej recesie, a už je o niečo výnimočnejšia. Dáte si nejakú fotku a čakáte, kto tam stlačí „Páči sa mi to“, teda kto to jednoducho lajkne. U niekoho to vyprodukuje aj také hlúpe závisti, keď vy dostanete na status jeden komentár a Jožko z vedľajšej ulice ich má 15, vrátane dákej peknej tety, ktorú Photoshop dostal oveľa bližšie k „dokonalosti“.

Anketa

Máte účet na sieti Facebook?

Toľko môj jednoduchý pohľad na to, že Facebook je fajn vec s množstvom šikovných „zlepšovákov života“, ktoré však majú v skutočnosti oveľa menšiu cenu, akú im niekedy dávame. Nie som prvý ani posledný, ktorý z FB uteká. Máte aj vy nejaký „príbeh“, prípadne aké sú vaše pozitívne či negatívne skúsenosti s FB a inými sociálnymi sieťami? Jeden obrázok k záveru hádam neuškodí…

Sdílet