Vstaňte od PC - poďte si zabehať :)

22. 1. 2009 9:46 (aktualizováno) Stanislav Hoferek

Píšem bez potkana… akosi sa mi zväčšila pneumatika tak, že sa mi akosi nechce toho potkana naháňať po stole. Načo. Strata času…

správny guru, hacker, cracker, profesionál… hocičo takéto… dokáže predsa používať svoj PC (a v amerických seriáloch aj všetky PC na svete) aj bez myšky. Potvora jedna aj tak sa mi nepáčila. Len kde tu blikne. Nuda… keby aspoň nejaké to Las Vegas alebo Liptovský Mikuláš…

Teraz kúsok vážnejšie. Priznávam sa, nie som nejaký krásavec… ale čo s tým? Všetky tie komplikované diety, hyperznačkové cvičenia, tabletky na stratu tukových a mozgových buniek… nie ďakujem… vlastne by som mohol byť spokojný – v zime mi je tak akurát, beriem všetko tak s úsmevom… ale čo s tým?

Behávam. Áno, ja osobne behávam. Len tak jedna noha tam, druhá tam, úsmev na perách a pery ošľahané severákom… no dobre nie severákom, zas preháňam… ale tak chladnejší vzduch… a ešte sa potvora aj pohybuje a to úplne proti vám. Alebo je úplne skorumpovaný, alebo je tam kúsok jednoduchej fyziky.

Beh nie je len tak o utekaní, správnom dýchaní (to by som sa rád niekedy naučil) a takom tom (pre informatika) srandovnom hopkaní… beh je… akási filozofia… ísť preč od sveta toho všetkého zla… od problémov v rodine, od náboženského fanatika z njeakého fóra, od otravného spolužiaka, ufňukanej kamošky či sám od seba. Presne tak, každý z nás je pre nás samotných niekedy neznesiteľný… také to nešikovné neusilovné trápne ufňukané egoistické hovädo… a ak vy nie, tak aspoň ja si to priznám… poslušne hlásim, že niekedy potrebujem pokoj sám od seba. Narastá nervozita, zlosť, smútok… čo tak trochu to spláchnuť?

Doslovne niekam vypadnúť… do akéhosi lepšieho sveta… kde ste síce blbec a každý Vás má za blbca, ale je Vám to úplne jedno. Preto behávam. Vyventilovanie, schladenie hlavy, dobre mierená injekcia kyslíka, ak náhodou nebeháte popri rušnej dialnici alebo poľnohospodárskom družstve. Len beh. Vy, vyše nohy, srdce, pľúca, boľavé kolená a ruky, ktoré nevedia čo robiť od radosti.

Začiatky sú ťažké. Po značku a dosť. Potom domov, prípadne na nosítka. Ale potom trochu ďalej. Po ďalšiu značku, po ďalší strom, po ďalší schodík, dom, lavičku či po most. Stupienky po akýchsi schodíkoch. Hore? Dole? Neviem. Netuším. Neriešim. Nerozmýšľam nad tým – ale behám. Nebehám za svetový mier, za formát opendocument ani za hľadujúce detičky v Afrike. Len tak pre seba a pre svoje jasné ciele…

Jedného dňa totiž nebudem také strašidlo, ale bežný chalanisko. Ktorý dal behu prednosť pred alkoholom, cigaretami, neonacistickými praktikami či softvérovím pirátstvom.

Chcete sa pridať? Jednoduché. Nájdite si od svojho domčeku nejaký bod, čokoľvek vás napadne a bude to kúsok od Vás. Na seba tričko, vestu a tepláky. Žiadne umelé blbosti neprepúšťajúce pot. A vybehnite. Kedy chcete, a trochu s úsmevom. Ide leto, keď aj po 20.00 je teplo a ľudí veľa nechodí.

Prezradím niečo: veľa tuku som nezhodil, kĺby a svaly ma bolia, podľa lekárov je pre mňa beh nezdravý. Ale je to lepšie, oveľa lepšie, ako sedieť na zadku a bedákať. A ešte niečo: Kto nebeháva s nami, ten beháva proti nám!

Sdílet