"Začít by se mělo zpoplatněním vysokoškolského vzdělání, aby nešel studovat někdo jen proto ..."
Ked si spocitas iba bocne naklady na ubytovanie a stravovanie studenta uz je to dost a este k tomu platit za studium. To moze byt naozaj pre niektorych talentovanych, ale menej solventnych stop-kriterium. Potom naco platime dane?
Myslim, ze dnesny model je nastaveny dobre. Kto chce platit, pretoze pracuje a nemoze chodit na denne studium, alebo nezvlada narocne bezplatne studium tak si za to plati. Kto zvlada narocnejsie bezplatne studium, tak si za to neplati. Naklady su aj tak dost vysoke. Ale kazdy ma sancu sa niekam posunut.
A naco by sa mal ulahcovat vyber nejakym firmam?
Firmy v dnesnej dobe zamestnavaju dost HR idiotov, tak nech si zasluzia svoju mzdu.
"Jediná čistě teoretická oblast je teorie množin, ale na té stojí celé matematika a je jen logické, že se vyučuje (jako naprostý základ)."
Ked sa pozrieme do historie tak Leibniz, Euler, Gauss, Lagrange boli este pred Cantorom a nepotrebovali ziadnu velku teoriu mnozin. Discipliny, ktore rozvinuli vychadzali z praktickych potrieb: algebra, diferencialny a integralny pocet, variacny pocet.
Tvrdi sa sice, ze teoria mnozin je zakladom, ale skor je to o tom ze iba chcela byt zakladom. Tato nova vlna prisla az neskor: dalsi matematici sa snazili existujuce discipliny napasovat do teorie mnozin. Vtedy sa vsak uz zacal vytracat aj prakticky orientovany smer matematiky.
V klasickych disciplinach sa vsak da stale celkom dobre zaobist bez teorie mnozin.
ČLÁNKY DO MAILU