Ja som Arch vyskúšal prvý raz keď bolo dostupné inštalačné ISO 0.4 alebo 0.5, ale na disku ostalo na dlhšie až po inštalácii 0.6 (ak sa dobre pamätám). Vyskúšal som ho, pretože Fedora, Mandrake/Mandriva, SUSE, Slackware, Debian, Yoper a ďalšie, ktoré som sa pokúšal používať ako hlavný desktopový OS si vyžadovali priveľa upravovania a konfigurácie, mali krepé závislosti (najmä SUSE), boli pomalé (Slakware - ak som si náhodou nechcel kompilovať vlastné jadro), nastavenia spravené v grafických konfiguračných nástrojoch nedržali/nezapísali sa a ručnú zmenu textových konfiguračných súborov prepísal buď nejaký daemon alebo skript (Mandrake), alebo sa po upgrade celá distribúcia rozsypala (obvykle balíčkovací systém)... jednoducho s väčšinou z nich bolo viac starostí, keď sa mi snažili uľahčiť, čo som potreboval spraviť, ako keď som to spravil ručne, ak som mohol. Keď som našiel Arch, bol som veľmi rád - inštalácia veľmi jednoduchá, správa balíčkom jednoduchá, rýchla a s veľmi rozumnými a obvykle minimálnymi závislosťami, systém si v nakonfigurujem v jednom-dvoch textových súboroch, je veľmi rýchly, má výbornú Wiki pre väčšiu úkonov, čo som potreboval/chcel spraviť.
V podstate si musím len dať pozor na väčšie zmeny, tie sú ale obvykle uverejnené s varovaním na úvodnej stránke distribúcie a v poslednom čase som nemal nijaký väčší problém, len drobnosti, ktoré som s pomocou Wiki alebo vyhľadaním vo fóre projektu vyriešil rýchlo.
Teraz mám na jednom disku Windows XP, ktorý používam najčastejšie (obvykle na hranie po práci), keď sa chcem dostať na Internet rýchlo, naštartujem systém za cca. 20 sekúnd do Archu (ktorý zdieľa druhý disk s FreeBSD a OpenSolaris), pričom po tých cca 20s som aj prihlásený a systém môžem hneď používať (v LXDE).
ČLÁNKY DO MAILU