Návšteva PC REVUE v Bratislave

Dnes, 27. Mája, som pobehoval po Bratislave. Skočiť sem, skočiť tam, prečo nie? Nie som tu často a je fajn aspoň trochu spoznať hlavné mesto. Nejaké tie zážitky patria skôr na netechnické blogy (ale to, že som náhodou stretol Petra Marcina si neodpustím). Ale tak mohol by som spomenúť návštevu PC REVUE. Pre tých niekoľko civilistov, čo nemajú tušenie čo to je, tak je to počítačový časopis. Tipnem však, že väčšina to vie (alebo aspoň trochu potajomky tuší). Tiež to, že okrem rôznych inteligentných ľudí som sa tam nejakým čáry-máry dostal aj ja.

Na návšteve som bol už asi pred rokom, no akosi Bratislava o ôsmej či nejakej podobnej hodine nepracuje na plné pecky. Takže vtedy nič. A dnes? Len tak si prídem, trochu počkám na nejakú dobrú dušu a tak pri čakaní si všimnem, ako miestny odborník na notebooky všetkých možných i nemožných typov prehadzuje z auta na vlečku nejaké zásoby. Veľký to chlap, nesie na kilá všeličo možné a popri tom dokáže telefonovať. Tak čo sa budem oštiepkať, trochu pomôžem. Ako je to o mne známe, vždy pomôžem rád a vždy je na tom niečo veselé. Normálne som si už myslel, že sa nič nestane, no asi tretia krabička od konca presunula ťažisko a tak sa vlečka výrazne skamarátila s mojou hlavou.

Čo sa mi tak páčilo na „návšteve“, tak to je asi hlavne to, že si priamo šéf nájde na mňa čas. Povinností neviem koľko (neviem kapacitu vlastnej hlavy, no FDD disketám môžem závidieť), ale tak kľudne pokecalo sa o všetkých možných plánoch, hospodárení i o normálnych veciach, s počítačmi nesúvisejúcimi. To je celkom fajn, s niekym spolupracujete už pomaly 4 roky a po tej dobe sa uvidíte. Taktiež nesklamala osoba pohlavia ženského, ktorá stíha asi všetko. Vážim si ženy, čo niečo dokážu a neberú si ťažkú hlavu z toho, že nevedia všetko. Ozaj, kto vie? :) Len tak, medzi rečou, dosť mi pomohla aj s písaním. Trochu obdivujem, milióny písmen pred očami v práci a po práci rada pomôže s písmenami mojimi. No komu lepšie.

Trochu som očakával niekoľko veľkých miestností preplnených počítačmi. Nevidel som všetko, no časť bola urobená ako múzeum. Krabice od programov z rokov deväťdesiatych, ale i rôzne nové krabičky. Operačné systémy, grafické programy, hocičo a hocikde. Len tak prechádzam cez tie malé uličky a padá na mňa história. Snáď sa tam nájde aj krabicové Greenie jedného pekného dňa v roku 2029 :) No čo, moja schopnosť znižovať produktivitu sa ukázala ako výrazná (slabo skrytý talent) a tak som po nejakom čase ich zas opustil. Teraz naťukávam tieto riadky a teším sa na zajtrajšie prednášky v Žiline (BarCamp). Ide tam niekto? :)